Prvé a posledné jazdy na Hornete
Na môj prvý deň na Hornete som si musel počkať až kým som nemal vodičák a aj mi to vyhovovalo lebo aspoň som povybavoval všetky veci okolo prihlásenia čo trvalo asi 2 mesiace. Samozrejme že do garáže som chodil stále aj keď som sa len tak motal okolo mojej prvej motorky. Bola to práda. Kúpil som si aj nejaké handry aby som sa nevozil v teplákoch. Všetko bolo pripravené. Slnečné jesenné počasie, Mirka šla do Žiliny autom a ja na motorke. Aby som sa neviezol len v kolóne medzi Vrútkami a Žilinou, zvolil som trasu cez Terchovú. Prvých pár kilometrov to bola zoznamovčka. Za Sučanmi som skúšal aj trochu ostrejšiu jazdu, ale len tak aby sa nestala moja prvá jazda aj poslednou. Cestu na oravu poznám veľmi dobre, takže som sa mohol sústrediť len na motorku a na to ako sa správa. Hrorneta som kupoval najmä z toho dôvodu že ju odporúčajú pre začiatočníkov, a tak som si pripadal ako ostrieľaný borec. Za Párnicou prišiel úsek preklápačiek a zákrut. V tomto úseku sa za mňa nalepilo nejaké auto so šoférom, ktorý si chcel evidentne dokázať, že je lepší ako nejaký motorkár. Netušil že je preed ním Jogurťák, ktorý na tom sedí prvýkrát a papiere má ešte teplé. Ja som sa ale nenechal vyprovokovať a šiel som si svoje zoznamovacie tempo a aj to stačilo na to aby som si držal mierny náskok. Potom asi niekam odbočil, lebo som ho už za sebou nevidel. Do Žiliny som došiel vysmiaty jak lečo a motorku odparkoval v šope s tým že už sa neviem dočkať na ďalšiu jazdu. Tá prišla a bola to zasa prvá jazda na Hornete pre Mirku. Bolo to asi 200 metrov od zadu od rajčianky dopredu pred dom. No ale to bola pre Mirku posledná jazda. A potom prišla ďalšia posledná jazda na Hornete, ale o tej nemôžem písať ja. Ani neiem či je potrebné o nej písať, ale asi sa stalo čo sa malo stať, lebo teraz už nieje skúter ani šopa a ani Hornet. Teraz je všetko lepšia a aj tá osudná jazda na Hornete niečo zmenila.
Marek